Veľkonočný pondelok so šťastným koncom
Je veľkonočný pondelok a my sme s rodinkou na chate. Nič zvláštne sa nedeje. Nudaaa... Žiadna olievačka, ani šibačka? Tak prečo sa neokúpať sama keď olievači nechodia? Hop, a už som tam... , ale ako sa dostanem späť keď o mne nikto nevie? Po nejakom čase, ktorý trval možno iba minútky ale pre mňa to boli nekonečne dlhé hodiny pániček konečne vyšiel z chaty a volá moje meno. "Hurrrá, záchrana je tu!" - pomyslela som si. Ja však neprichádzam a počuje len moje nešťastné vzlykanie. Pozrie sa naľavo, napravo, ... no nikde ma nevidí. Po chvíli nakukne do bazénu, kde stojím a prosebne čakám pri rebríku na svojich záchrancov. Rebrík bol tak strmý že by som po ňom nevyšla, možno iba vtedy ak by som mala záchranársky kurz. Keby ste ma videli, vyzerala som ako zmoknutý pes. Prichádza panička, vstupuje ku mne do bazénu a podáva ma páničkovi aby ma vytiahol. Chvalabohu že sa mi nič nestalo, v bazéne bolo vody po môj chrbátik. Neviem ako by to dopadlo s mojimi labkami, či by neboli zasadrované keby tam nebolo tej vody. Potom ma riadne vysušili a zabalili do deky. Vodu milujem, ale radšej sa už kúpať budem len niekde v jazierku. Keďže labradori patria do skupiny psíkov, ktorí sa využívaju aj pri záchranárskych prácach tak odvtedy moji páničkovia srandujú, že zo mňa by asi záchranársky pes nebol, pretože dosť často zachraňujú oni mňa. :-)
